• CO2-odtlačok
• Aký vplyv má naše stravovanie na životné prostredie?

Naše ekologické povedomie rastie deň čo deň. Dbáme na správne triedenie odpadu, čoraz častejšie sa vzdávame plastových tašiek v prospech opakovane použiteľných tašiek, v drogériách máme stále väčší výber prírodnej a ekologickej kozmetiky. Vieme, že nepriaznivé klimatické zmeny a znečistenie životného prostredia sú ovplyvnené dopravou a dymiacimi komínmi tovární. Oplatí sa uvedomiť si, že aj my máme vplyv na mieru znečistenia životného prostredia. Každý človek na svete zanecháva svoj vlastný individuálny CO2-odtlačok.

CO2-odtlačok

CO2-odtlačok je súčet emisií oxidu uhličitého, ktoré vznikajú z našich činností, najmä z nášho životného štýlu, nákupov a služieb. Štatisticky každý Poliak vyprodukuje približne 8 ton oxidu uhličitého ročne. Pre porovnanie: obyvatelia USA alebo Kanady produkujú napríklad oveľa viac škodlivín, a to približne 18 ton na osobu a rok.

Ukazuje sa, že potravinársky priemysel a výroba potravín majú dnes obrovský vplyv na životné prostredie a klimatické zmeny. Nie sú to teda len výfukové plyny, ktoré sú zodpovedné za ničenie prírody. Dôležité je aj to, čo jeme každý deň. Chov zvierat je pre životné prostredie výrazne zaťažujúcejší ako rastlinná výroba a vyžaduje viac vody a energie. Prispieva k odlesňovaniu, znečisteniu ovzdušia, erózii pôdy, vyhynutiu druhov zvierat a ničenie ich prirodzených biotopov. Preto čoraz viac ľudí, najmä mladých, upúšťa od konzumácie mäsa a prechádza na vegetariánsku alebo vegánsku stravu.

Aký vplyv má naše stravovanie na životné prostredie?

Ukazuje sa, že výroba iba 1 kg mäsa vyžaduje približne 20 000 litrov vody. Úžitkové zvieratá tvoria viac ako 90 % biomasy cicavcov (ľudia a dobytok tvoria 96 % biomasy) a divé zvieratá len 4 %. Z 28 000 ohrozených druhov zvierat ohrozuje poľnohospodárstvo až 24 000. Takéto rozdelenie biomasy sa týka:

• znečistenia vody (významná časť zvieracích exkrementov z poľnohospodárskych podnikov končí v riekach a potom v moriach a oceánoch),
• emisií skleníkových plynov (ovplyvňujú ich spotreba elektriny v poľnohospodárskych podnikoch, preprava mäsa do obchodov, skladov a domácností, ako aj preprava krmiva pre zvieratá a strojov potrebných na pestovanie tohto krmiva, ako aj emisie metánu počas výroby hnojív),
• zvýšenia množstva odpadu (mäso a mliečne výrobky sú balené v plastových misách, fóliách, pohároch),
• zmeny priestorového rozvoja (lesy sú vyrúbané, aby sa uvoľnilo miesto pre chov zvierat a pestovanie krmiva).

Obmedzením konzumácie mäsa môžeme teda znížiť dopyt po mäse a tým prispieť k zníženiu dopytu po jeho výrobe. Ako ešte môžeme naším stravovaním prispieť k zníženiu znečistenia životného prostredia a nášho CO2-odtlačku?

• Nezabalené ovocie a zeleninu do plastových tašiek a najlepšie ich kupujme vo väčšom množstve, nevyberajme šalát, papriku alebo paradajky zabalené v plastoch,
• kupujme lokálne a sezónne produkty na miestnych trhoch – dovoz a preprava produktov z druhého konca sveta do supermarketov spôsobuje obrovské množstvo výfukových plynov a znečistenia životného prostredia,
• nezabúdajme plytvať potravinami alebo ich vyhadzovať – oplatí sa naučiť, ako nakupovať toľko, koľko skutočne dokážeme zjesť,
• kupujme viac bio produktov z ekologického poľnohospodárstva – ekologické poľnohospodárstvo nie je len bezpečnejšie pre životné prostredie, ale aj pre nás samotných,
• ak sa nemôžeme vzdať mäsa, kupujme mäso a údeniny podľa hmotnosti, nie zabalené v plastových a fóliových misách – tým sa vyhneme nadmernému množstvu plastového odpadu.